Majstrovstvá sveta v MTB 2015

Dátum: 17.09.2015

Sella Ronda HERO 27 06 2015

UCI MTB MARATHON WORLD CHAMPIONCHIP 2015

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne 2015

27.6.2015 sme sa zúčastnili údajne najtvrdšieho preteku horských bicyklov na svete. Pre tento rok bola trasa maratónu v juhotirolských Dolomitoch určená za trasu majstrovstiev sveta. Pre ženy bola určená trasa o dĺžke 60km na ktorých sa nastúpalo 3100 výškových metrov. Muži absolvovali 87km trasu s 4400 výškovými metrami. V ženskej elitnej kategórii vyhrala skúsená Gunn Rita Dahle Flesjaa u mužov Alban Lakata.

My sme do oblasti nazývanej Sella ronda dorazili už v predstihu v stredu. Po rýchlom ubytovaní sa, sme absolvovali krátky tréning so zhruba 15 minútami v stúpaniach a zvyšok tréningu sme sa zamerali na roztočenie nôh po dlhej ceste autom. Vo štvrtok sme absolvovali výjazd lanovkou so sedla Passo Sella do výšky 2950m. To sme absolvovali ako bleskové prispôsobenie sa na vyššie nadmorské výšky a riedky vzduch po odporúčaniach pána Martina Belása člena komisie SZC  MTB Celý sobotný pretek prebiehal vo výškach okolo 2000 mnm. Bol určite najtvrdší a najnáročnejší pretek aký sme kedy absolvovali, ale zároveň aj najkrajší.

  

Zaregristrovať sme sa boli ešte v piatok. Obávali sme sa trošku  počtu súťažiacich. Toto číslo presiahlo cez 4000 zúčastnených. Registrácia ale prebehla bez problémov rýchlo. V balíčku sme dostali dres Hero a vankúš z borovicovej kôry.

V sobotu sme si trošku privstali, nakoľko sme aj s Kristy štartovali z 3 vlny. Ako licencované pretekárky sme štartovali hneď za profíkmi. O 7:10 sa na trať vydali elite ženy a 10 minút po nich elite muži. Licencia mala obrovskú štartovaciu výhodu. Cyklisti, ktorí je nemali, sa na štart dostávali postupne v intervaloch, poslední vyrážali na trať až 3 hodiny po nás.

 

Je 7:30 a my vyrážame na trať. Po úvodných metroch, ktoré viedli cez mestečko sa dostávam na tiahly štrkový výjazd, ktorý vedie popod lanovkou až k sedlu Gardena/Dantercepies Pass vo výške 2.298 m. V strede kopca sa ku mne pripája Michal, ktorý mi robí počas preteku technickú ale hlavne psychickú podporu. Po hodine šliapania do kopca sa dostávame na prvý vrchol dnešnej cesty. Technickým zjazdom v žlabe sa dostávame dolu do  Corvary 1.568 m.

 

Druhé stúpanie už nie je také hladké a vedie tiahlimi stúpaniami a krátkymi zjazdami. Tento výšlap sa zdá nekonečný, nakoľko v každej zákrute je vidno tú spodnú predošlú a tak sme mali pocit že sme stále len na začiatku. Po ďalšej hodinke stúpania sa dostávame do sedla Campolongo Pass 1.875 m.  Zo sedla sa opäť pomerne rýchlo dostávame krásnymi zjazdami dolu do Arabby 1605m. Tu nás čaká veľká občerstvovačka, kde sa dalo skonzumovať a vypiť asi všetko na čo si pretekár spomenul. Kúsok po občerstvovačke som spravila najväčšiu chybu dnešného dňa. Po skonzumovaní gélu som ho nezapila dostatočným množstvom vody a po chvíli sa dostavili kŕče do nôh.  Niekoľko krát som musela zosadnúť, ponaťahovať si nohy a zopárkrát som musela aj tlačiť. Kŕče sa mi našťastie podarilo asi po 40minútach zažehnať a tak sme mohli pokračovať ďalej. Trasa v týchto miestach viedla popod lanovku ale aj po lúkach, na ktorých sme sa dostali do tesného kontaktu so stádami kravičiek.

 

Tie si spokojne chrúmali vysokohorskú trávu a nechápavo po nás pozerali J. Výšlap do sedla Pordoi Passo vo výške 2100m mi kôli kŕčom trval o čosi dlhšie, ale tie výhľady na kopci stáli za to. Neustálym povzbudzovaním od miestnych ale aj turistov sa dostávame do najkrajšieho zjazdu. Ide o downhillový zjazd s množstvom klopeniek, pump trackov ale i miernych skokov. Po pár minutách sme opäť dolu a pred nami je už len posledný výšlap na Passo Sella 2100m.

 

V tomto výšlape nás už zastihne aj mierny dáždik, ktorý je v tomto teple však príjemným spestrením. Sily pomaly dochádzajú, ale neustále fandenie domácich nás posúva vpred a my zdolávame aj posledné výškové metre. Posledný zjazd si vychutnávame najskôr cez skalnaté tiahle úseky s výhľadmi na celé Dolomity, potom cez prudké lúky. Kedže ide o posledný zjazd dávame do toho už všetku zvyšnú energiu a zjazdujeme s vetrom o pretekyJ  Krátkym technickým zjazdom sa dostávame opäť do Selvy a mne už začína byť ľúto, že tento pre mňa doteraz najkrajší pretek sa už končí. S časom 6:40 pretínam cieľovú pásku. Vyčerpaná ale so zážitkami na celý život.

 

Kristína nás už čaká v cieli. S časom 5:23 obsadila vo svojej kategórii výborné druhé miesto.

Mnohých zastihla popoludní na trati poriadna búrka, a tak sa ich čas na trati predĺžil. Veľa ľudí nestihlo aj časové limity, a tak si pretek dokončili už len vo výletnom tempe.

Zničení ale spokojní sme šli trošku zregenerovať na hotel a večer sme sa vybrali pozrieť si dekorovanie majstrov sveta. Po mierne chaotickom večernom programe nakoniec odovzdali medaile pre majstrov sveta a my sme sa vybrali do posteli regenerovať a spomínať na úžasné dojmy z tohto preteku. 

A čo dodať na záver? Žiadny pretek vo mne nenechal takéto úžasne spomienky. Bol to najnáročnejší ,ale zároveň najkrajší pretek v mojom živote. Organizácia celého preteku na 1, trať celá jazditeľná, príroda prekrásna... Už teraz sa teším, o rok znova J